Alžbeta "BeBa" Patayová
Deň učiteľov v čiernom
Mám pred sebou kôpku čokolád a Deň učiteľov v čiernom. Vyučovaciu hodinu a jej rozbor s mojou mentorkou. A množia sa vo mne myšlienky o mojej práci.
Som obyčajne-neobyčajná, zaujímavo-fádna, romanticko-skeptická, snívajúca mama, žena a učiteľka. Večné dieťa. Ja... Zoznam autorových rubrík: Mamičkovské radosti, Trošku filozofovania, Klebetím, Politizujem
Mám pred sebou kôpku čokolád a Deň učiteľov v čiernom. Vyučovaciu hodinu a jej rozbor s mojou mentorkou. A množia sa vo mne myšlienky o mojej práci.
Okolo mňa znejú pesničky v duchu šťastných a veselých Vianoc plných lásky. Pohostinný národ slovenský sa pripravuje na najkrajšie sviatky roka a ja sa na tieto Vianoce neviem tešiť.
Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamene budú kričať. (Lk 19,40) Milí otcovia biskupi, so znepokojením už dlhšiu dobu sledujem dianie v našej cirkvi. Ako praktizujúcej rímsko-katolíčke mi na našej cirkvi veľmi záleží a preto sa na Vás obraciam týmto listom.
Som tehotná. V deviatom mesiaci. Žienky, ktoré už boli v tomto „stave“ asi vedia, že v tomto období nastávajúce mamičky riešia najmä svoje bruško, jeho veľkosť, svoju sloniu váhu, hlavou sa im preháňajú bábätká, dojčenie, ale najmä pôrod. Ako ho prežiť v zdraví. telesnom i duševnom... No a keďže sa termín môjho pôrodu nezadržateľne blíži, tak nejak ma posadla mánia zistiť si o tom čo a ako chcem či nechcem čo najviac.
Naše dievčatká sa chystali na prechádzku. Keď už boli konečne vyobliekané a obuté, začalo pršať. Nastalo obrovské sklamanie.Vtom Lucka navrhla: "Pomodlime sa." Dievčatá sa naozaj pomodlili a prosili Ježiška, aby prestalo pršať...
Nedávno som sa ocitla na Facebooku ako krásna farebná loptička. Uprostred chalanov z mojej triedy. A cítim sa tam skvelo :) . Lebo učiteľovanie ma napriek mnohým prekážkam stresu a nekonštruktívnym „reformám" baví.
Som učiteľka, na takmer výlučne chlapčenskej škole. Každý deň v nej ma presviedča o tom, že sa musím ešte veľa, veľmi veľa učiť. A každý deň mi ukazuje aj to, že v každom človeku je predsa len kúsok dobrého, lebo ľudia vôbec nemusia byť takí, ako sa nám na prvý pohľad zdajú...Nie je to len fráza, hoci ešte nedávno som o tom nebola príliš presvedčená.
Dnes som otvorila list, ktorý k nám prišiel až z Indie. Už päť rokov nám v tomto čase chodí list.Tento bol však niečím výnimočný. Bola v ňom fotka našej adoptívnej dcéry.
To, čo sa momentálne deje pri zavádzaní mýta, je len malou ukážkou toho, čo sa deje v školstve už niekoľko rokov. Na rozdiel od dopravcov, my učitelia čuškáme ako voš pod chrastou a necháme so sebou cvičiť ako s úplnými hlupákmi. Ale tak nám treba, keď si to necháme. My sme mali štrajkovať už dávno pradávno...
V poslednom čase mám pocit, že sme sa naučili dokonale kritizovať svoje deti, manželov, manželky, rodičov, rodinu, susedov, farárov, politikov...Kritizujeme iných, iní kritizujú nás.Tak nejako samo to z nás "lezie" . Ukázať druhému jeho chyby, nedostatky a poučiť ho o jeho neprávnom konaní, či zmýšľaní.Sme úspešne kritickí ľudia. V tejto "jazykovej zručnosti" sa naozaj nemáme za čo hanbiť.Napriek tomu som si istá, že sme na pochvalu a uznanie ešte nezabudli.
Keď som bola malá, chcela som byť baletkou, alebo krasokorčuliarkou, aj artistka v manéži ma lákala...Keď som podrástla chcela som byť niekoho Milovanou.A keď som sa vydala, chcela som byť mamou.Nakoniec som sa stala princeznou.
Nový rok pre nás začal dňom s veľkým Š. Moja staršia dcéra mala ísť prvý krát do škôlky. Ako správna mamina, som to prežívala s ňou. Vlastne, oveľa viac ako ona :) .
Nedávno som pri zbieraní jabĺk v záhrade tak na pol ucha odsledovala futbalový zápas a prípravy naň, pretože futbalové ihrisko máme hneď za plotom. To čo som počula a hlavne to, čo sa udialo po ňom ma len utvrdilo v presvedčení, že futbalový fanúšik zo mňa rozhodne nebude. A hlavne, veľmi dobre by som si premyslela, či svoje dieťa na futbal vôbec pustím. Hlavne ako hráča.
S deťmi po kresťansky?! Nuda? Veď posúďte.
Dnes som sa vybrala na návštevu k rodičom. Privítal ma otriasajúci sa dom a cez otvorené okno sa valila hlučná hudba. Sestra už znova sedí pri počítači a nie je si vedomá toho, že celá ulica netúži počúvať to čo ona. Pomyslela som si a s ironickou poznámkou som zamierila rovno k nej. Ale po otvorení dvier sa mi naskytol pohľad, ktorý som fakt nečakala.
Keď som sa vydávala, myslela som si, že život bude jednoduchý a krásny, lebo ho prežijem po boku toho, koho ľúbim. Po čase som zistila, že manželský život prináša kopu dobrodružstiev a dovedie ma na cesty o ktorých som ani len neuvažovala. Jednou z nich bolo rozhodnutie môjho manžela stať sa baptistom. Slovo ekumenizmus sa v ten deň pre mňa stalo každodennou realitou.
Dnes už nie je moderné mať ani záhradu, nie to ešte robiť na poli. Hlavne ak na ňom pri zbieraní švábky (ako sa u nás hovorí zemiakom) strávite od rána do večera aj niekoľko dní. Unavení, špinaví, spotení, s hlinou nie len v topánkach, ale aj vo vlasoch a s problémom ešte pár dní narovnať skrčené kríže. Napriek tomu koniec leta zbožňujem. Vtedy je celá rodina spolu. Bežne sa nás stretá aj dvadsať. Od najstarších až po najmladších vrátane dojčiat a mamičiek v požehnanom stave.
Občas sa naša domácnosť zmení na dračí brloh. Za nohu ma ťahajú malé uškriekané dráčatá, ktoré sa ma pokúšajú pripraviť aj o posledné sily a zbytky rozumu. Domácnosť je posiata pozostatkami ich dračieho útoku a ja vtedy cítim, že prichádza chvíľa, keď mám obrovskú chuť obe svoje vrieskajúce deti poviazať, zalepiť im ústa a zavrieť ich na povalu, alebo aspoň do vedľajšej izby, pretože potom si môžem pokojne ľahnúť do postele bez toho, aby si ma osedlali a jazdili mi na bruchu, alebo sa aspoň pokúšali testovať tvrdosť mojej hlavy. Vďaka takémuto počinu, by som sa určite stala hlavnou hviezdou večerných správ či aspoň kandidátkou v ankete Krkavčia matka roku, ale našťastie súčasťou našej rodiny je aj otecko.
Myslím si, že muži sú úžasné stvorenia. Občas sa vo mne síce predudí môj matriarchálny gén a vládnuť mužom, teda aspoň tomu môjmu, je skvelé, napriek tomu si za týmto vyjadrením stojím. Predstava čiste ženského sveta je pre mňa viac než desivá a hoci zvládnem narúbať drevo, vybieliť stenu či poryľovať záhradu, vodovodné batérie meniť ešte stále neviem a to nie je ani zďaleka to jediné, čo mi do zbierky pánskych zručností chýba:).
Hovorí sa, že človek si uvedomuje hodnotu toho čo má, až keď to stráca, alebo je niečo, či niekto v ohrození. Nie raz som si uvedomila, aké je ťažké žiť bez niekoho, koho ľúbime. Apelovť na niekoho, aby si vážil to čo má, alebo lepšie povedané toho, koho má je fráza, ale ja ju momnetálne pociťujem ako nesmierne dôležitú. Lebo v zlomku sekundy sa vám môže otočiť celý svet a už nikdy nebudete mať možnosť povedať niekomu, s kým ste žili bok po boku, aký bol a je dôležitý. A tak som sa rozhodla neváhať a povedať to .