Otvorený list biskupom Slovenska

Autor: Alžbeta "BeBa" Patayová | 27.3.2013 o 8:22 | (upravené 27.3.2013 o 12:36) Karma článku: 17,53 | Prečítané:  3447x

Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamene budú kričať. (Lk 19,40) Milí otcovia biskupi, so znepokojením už dlhšiu dobu sledujem dianie v našej cirkvi. Ako praktizujúcej rímsko-katolíčke mi na našej cirkvi veľmi záleží a preto sa na Vás obraciam týmto listom.

 

Som si vedomá, že cirkev je spoločenstvo Božsko-ľudské a že chyby a hriechy sú jej súčasťou, lebo ju tvoria ľudia. Napriek tomu som si istá, že Boh ju má pevne v rukách a obráni ju. My ako ľudia sme však zodpovední za naše činy a rozhodnutia a niektoré Vaše činy a vyjadrenia, či neodôvodnené mlčanie ma privádzajú do rozpakov a nerozumiem im.

Keďže verím tomu, že dobrý otec sa so svojimi deťmi rozpráva aj o veciach, ktoré sú nepríjemné a pokúša sa ich svojmu dieťaťu vysvetliť a s láskou a pokorou ho prijíma, obraciam sa na Vás formou otvoreného listu, ako Vaše dieťa na svojho otca. Verím, že ho prijmete ako dialóg dieťaťa v duchu pravdy, lásky a pokory.

Verím, že ako členka našej rodiny mám právo na isté otázky, či vyjadrenia a v evanjeliovom duchu pravdy už ďalej nedokážem mlčať.

Viem, že vec ohľadne emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka je ošemetná a komplikovaná. Neviem, kde je pravda ohľadne jeho odvolania a keďže sme sa ako veriaci pravdu o jeho odvolaní doteraz nedozvedeli, vzniká množstvo otázok a dohadov, ktoré rozhodne nechránia ani emeritného otca arcibiskupa ani našu cirkev. Práve naopak. Dávajú široký rozlet mnohým otázkam a podozreniam. Napriek tomu rešpektujem Vaše rozhodnutie veci nevysvetľovať, aj keď s ním vôbec nesúhlasím, ale z Vašich postojov a vyjadrení sa mi zdá, že zrazu k nemu máte odmietavý postoj ako k človeku. A tak sa pýtam: „Kto má byť oporou človeku v ťažkých situáciách ak nie cirkev a jeho kresťanskí bratia?“

Ak bol arcibiskup Róbert Bezák zo svojho úradu odvolaný, (z mne nepochopiteľných dôvodov) nerozumiem, prečo ste pred ním zavreli nielen svoje dvere, ale aj svoje srdcia. Nechali ste ho opusteného a osamoteného v tejto ťažkej situácii a zavreli ste mu dvere aj k nám veriacim.

Ako kresťanka verím, že človeka máme prijímať s láskou, aj keď nám nie je sympatický, aj keď je hriešnik, aj keď má iné názory ako máme my. V duchu Evanjelia máme byť milosrdní nielen k svojím bratom, ale aj k svojim nepriateľom a tak naozaj nerozumiem, prečo svojho BRATA nechávate opusteného a neumožníte mu ani len kázať o láske Boha v našich kostoloch.

Možno je to len zdanie, ktoré vzniká mlčaním a zákazom činnosti otca Róberta Bezáka, ale myslím, že nie som jediná, kto to takto cíti. Ak je skutočnosť iná, tak príjmite moje ospravedlnenie, že Vás obviňujem z niečoho, čo nie je pravda, ale naozaj mám pocit, že tento človek ostal ako potrestaný a nechcený.

Preto Vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste ho s láskou prijali ako svojho brata a ukázali mu pravú kresťanskú lásku a spoluúčasť v tejto, pre neho, neľahkej situácii.

Veď aj náš nový svätý otec František prijíma s láskou svojho predchodcu Benedikta XVI-teho.

Bola by som veľmi nerada, keby tento list vyznel ako zmes obvinení, ale mlčaním, odmietaním a nekomunikáciou vzniká nielen v našej cirkvi, ale aj v spoločnosti patová situácia plná dohadov a obvinení.

V neposlednom rade ma šokovalo Vaše rozhodnutie neumožniť kňazom a zasväteným osobám slobodne sa vyjadrovať v médiách, pretože toto rozhodnutie podľa mňa robí z rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku akoby nejakú tajnú organizáciu plnú zamlčiavania a neslobody.

Veľmi intenzívne mi to pripomína komunistický režim, kde mohli slobodne hovoriť len poslušní členovia strany bez vlastných názorov reprezentujúcich len jednotnú líniu vedenia.

Neverím, že cirkev má byť organizácia kde sa nedôveruje vlastným členom, kde laici nemajú právo na otázky a komunikáciu, a kde sa pravda prekrýva mlčaním.

Cirkev má byť podľa mňa otvorená, úprimná, pravdivá a skromná. Plná lásky a pochopenia nielen k vlastným členom, ale aj k neveriacim, či veriacim iných cirkevných denominácií.

Obávam sa, že takýmito krokmi sa cirkev na Slovensku uzatvára sama v sebe a pred sebou a stáva sa podozrivou, plnou tajomstiev, nedôvery a zákazov. Neverím, že takto do našej rodiny prijmeme nových členov, keď aj my, veriaci laici, s takýmito krokmi nesúhlasíme. Obávam sa, že sa čoraz viac členov cirkvi stanú len „papierovými členmi“, alebo zatŕpknutými a pozerajúcimi na cirkev ako na nedôveryhodnú inštitúciu. A pri tejto predstave ma naozaj bolí srdce, lebo svoju cirkev milujem a považujem ju za svoju rodinu hoci aj s chybami, ktoré nesporne má.

Som presvedčená, že cirkev má byť miestom prijatia, dialógu a komunikácie, pretože žiadna rodina, kde sa otvorene nekomunikuje o všetkom (aj tom nepríjemnom) nemôže poriadne fungovať. Ako manželka a matka troch detí som o tom z vlastnej skúsenosti hlboko presvedčená.

Práve preto píšem tento list, aby sme v našej rodine nastolili ochotu komunikovať a otvorene hovoriť o všetkom, čo nás trápi. Veď ak stojíme na základoch pravdy a Krista, ktorý vykúpil svet, tak sa žiadnej otázky nemusíme báť. A v cirkevnom spoločenstve, v ktorom vyznávame že: „Nemám väčšej radosti, ako keď počujem, že moje deti žijú v pravde.(3 Jánov, 1,4) môžeme smelo bojovať za pravdu a nemusíme sa báť, že Pán nepovedie svojich služobníkov, svojim Svätým Duchom, ak budeme prosiť. To je podľa mňa oveľa viac, ako akékoľvek povolenie od ktoréhokoľvek predstaveného v cirkvi.

V tomto duchu Vám vyprosujem milosti Božie, hojnosť darov Ducha Svätého a požehnanie našej nebeskej Matky, aby cirkev na Slovensku rástla v pravde, pokore, otvorenosti a ochote komunikovať na všetkých úrovniach. Práve preto píšem tento list otvorenou formou.

Doba, v ktorej žijeme si otvorenú komunikáciu priam vyžaduje. Nebojme sa použiť na to aj možno menej tradičné prostriedky, či spôsoby ako sme boli zvyknutí. Lebo sa ľahko môže stať, že dary, ktoré cirkev a viera ponúka, zostanú zabudnuté a kostoly opustené. Cirkev sa nesmie uzatvárať, ale vyjsť do ulíc medzi obyčajných ľudí a rozprávať sa s nami nielen na birmovkách, či posviackach, ale aj vo všedný deň a bez hovorcov.

Náš drahý Pán Ježiš Kristus chodil medzi ľudí, mýtnikov a hriešnikov, otvorene a sám hlásal a kázal hlásať aj nám. Nebál sa žiadnej otázky ani sa neskrýval za zatvorenými dverami. Nerobme to ani my, hádam sa nemáme za čo hanbiť a čo skrývať?

 

 

S pokorou a úctou ostávam v modlitbách a prosím o prijatie mojich slov

 

 

Alžbeta Patayová.

 

V Liptovskej Teplej dňa 25. 3. 2013

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?